Naposledy sme si ukázali prvé kódy s jQuery. Ako ste si mohli všimnúť, používali sme vec menom selektory. Dnes sa na ne pozrieme bližšie.
$(document).ready()
Na úvod si však ešte ozrejmíme pár vecí ohľadom $(document).ready().
$(document).ready(function() {
// jQuery kód
});Dovnútra tohto kódu budeme zapisovať všetky naše jQuery akcie. Prečo je takéto riešenie výhodnejšie oproti štandardným volaniam JavaScriptu?
Kód, ktorý sem zapíšeme sa vykoná okamžite, ako je načítaný DOM element a to ešte pred načítaním samotného obsahu stránok. Oproti window.load sa kód vykonáva neporovnateľne skôr a efekty pre jednotlivé elementy sa budú spúšťať okamžite ako sa daný element načíta a nebude musieť čakať na načítanie kompletnej stránky.
Ďalšou nespornou výhodou oproti klasickému volaniu JavaScriptu je odstránenie potreby používať na elementoch, napríklad odkazoch, veci ako javascript:void(0);. Odpadá tak množstvo kódu, ktoré je potrebné zapísať priamo do stránky, čo napomáha aj sémantike a prístupnosti (menej kódu, viac obsahu).
Vďaka $(document).ready() sa vyhnete aj potrebe pridávať do tagu body časť onload. Nevýhodou onload je, že naraz môžete spravidla zavolať len jednu funkciu. A takisto, funkcie volané týmto spôsobom sa vykonajú až po načítaní kompletnej stránky.
$(document).ready() teda prináša nesporne mnoho výhod oproti klasickému spúšťaniu javascriptovských funkcií.
Viacnásobné použitie $(document).ready()
Medzi ďalšie výhody $(document).ready() funkcie patrí to, že je možné ju volať viackrát v jednom dokumente.
Vďaka tomuto tak môžete rozdeliť svoj kód do viacerých blokov. Kód môžete rozdeliť aj do viacerých samostatných súborov. Napríklad, ak viete, že niektoré efekty sa budú vykonávať iba na úvodnej stránke, ale iné na všetkých, tak si môžete vytvoriť dva samostatné .js súbory, pričom jeden budete volať iba na úvodnej stránke a druhý na všetkých zvyšných.
<script src="/ja/vsade.js" type="text/javascript"></script>
<script src="/js/uvodnastranka.js" type="text/javascript"></script>Skrátený zápis $(document).ready()
Tak ako všetko v jQuery, aj $(document).ready() sa dá zapísať ešte kratšie a to pomocou:
$(function() {
// jQuery kód
});V našich príkladoch však budeme používať štandardný zápis.
Selektory v jQuery
jQuery je obľúbené práve vďaka jeho používaniu CSS a XPath selektorov. Čo to v praxi znamená?
Ak poznáte a pracujete s CSS, používate takisto selektory. Sú to elementy ako a, a:hover, pre, h1, h2 a takisto #oznacenie-div alebo .span-nazov. Ako to teda vyzerá v praxi?
$("a").click(function(){
alert("Thanks for visiting!");
return false;
});Áno, je to príklad z predošlého tutoriálu. Týmto kódom jQuery vyhľadá všetky odkazy v HTML dokumente a aplikuje na ne funkcie. Takže, ako povieme jQuery, aký selektor má hľadať?
$(“nazov selektoru”) – pomocou tohto zápisu jQuery povieme, čo má hľadať. Ak chceme teda vyhľadať všetky odkazy v dokumente, zapíšeme $(“a”). Ak chceme vybrať konkrétny link s priradenou triedou napríklad „mojaLinka“, zapíšeme $(“a .mojaLinka”). Taktiež môžme vyhľadávať iba id-čka $(“#nazovID”).
Pre tých, čo majú skúsenosti s JavaScriptom, je tento zápis podobný funkcii document.getElementById. Nevýhoda tejto funkcie oproti jQuery je tá, že pomocou nej nemôžete vybrať všetky elementy s rovnakým id. Nemôžete napríklad vybrať všetky odkazy na stránke.
Praktická ukážka selektorov
Aby sme si prakticky ukázali, čo a ako využívať selektory, vytvoríme si HTML súbor, v ktorom vytvoríme nečíslovaný zoznam, ktorému priradíme id #orderedList. Taktiež si vytvoríme CSS súbor, do ktorého si nadefinujeme štýly, na ktoré sa budeme neskôr odvolávať. CSS súbor si uložte ako jquery_tuts.css.
<html>
<head>
<link rel="stylesheet" type="text/css" href="jquery_tut.css" media="screen" />
<script type="text/javascript" src="http://code.jquery.com/jquery-latest.pack.js"></script>
<script type="text/javascript">
$(document).ready(function() {
//Sem pojde vas kod
});
</script>
</head>
<body>
<ul id=“orderedList“>
<li>Polozka zoznamu</li>
<li>Dalsia polozka zoznamu</li>
<li>Tretia polozka zoznamu</li>
<li>Este jedna polozka zoznamu</li>
</ul>
<ul>
<li>Novy zoznam</li>
<li>Dalsia polozka noveho zoznamu</li>
<li>Este jedna polozka</li>
</ul>
</body>
</html>.blue{color:blue}
.red{color:red}
.green{color:green}
.highlight{color:blue;background:blue;font-weigh:bold}Ako prvé pridáme celému zoznamu novú CSS triedu. Docielime toho pomocou jQuery akcie addClass(). Do nášho HTML súboru do
$(document).ready(function() {
//Sem pojde vas kod
});$("#orderedlist").addClass("red");
Daný kód nájde v HTML dokumente element s id-čkom orderedList a pridá mu triedu red. Môžete si všimnúť, že druhý zoznam zostal nezmenený a to kvôli tomu, že nemal priradené id orderedList.
jQuery dokáže tak ako CSS vyberať aj potomkov jednotlivých prvkov.
$("#orderedlist > li").addClass("blue");jQuery nájde všetkých potomkov prvku s id orderedlist a priradí im triedu blue.
Teraz si ukážeme komplikovanejší príklad. Vyrobíme hover efekt pri prejdení myšou nad prvkov, avšak aplikujeme tento efekt iba na poslednú položku v našom zozname s id orderedlist.
$("#orderedlist li:last").hover(function() {
$(this).addClass("green");
},function(){
$(this).removeClass("green");
});Kompletný zoznam CSS [ http://docs.jquery.com/Selectors ] a Xpath [ http://docs.jquery.com/DOM/Traversing/Selectors#XPath_Selectors ] selektorov nájdete na stránkach jQuery [ http://www.jquery.com ].