Vítam Vás pri čítaní nového seriálu o DST (Digital String Technology), určite to ešte nepoznáte lebo to pozná len veľmi málo tých vyvolených ľudí, ktorí sa na tom podieľali. Tento seriál bude veľmi jedinečný, lebo o tejto technológii na internete ešte NIČ nie je.

V súčasnej dobe na trhu so softwarom, nech už ide o programy, či o hry, panuje stav, ktorý by sa zhruba dal popísať ako úplný chaos. Všeobecne prijímaná predstava a teória, že miera pirátstva je vždy len vyváženým protipólom zlej cenovej politiky distribútorov programov, má vážne trhliny. Z minulých dôb, keď internet bol výsadou len bohatých, je nenávratne preč. Spolu s dostupnosťou internetu sa však začína rozvíjať i to, čomu softwarové firmy hovoria „chronické pirátstvo“. Je to stav, keď už spoločensky nie je normálne akýkoľvek software kupovať, ale proste si ho stiahnuť spolu s tzv. crackom či generátorom sériových čísiel a používať tak produkt zadarmo. Cenová politika, teda nízka cena prestáva v takejto situácii fungovať, a lepšia kvalita softwaru a nižšia, zvýhodnená cena nedonúti človeka s internetovým pripojením a minimálnymi skúsenosťami ohľadne hľadania webových stránok s pirátskym obsahom, aby si program či hru kúpil. Automaticky čaká len na to, až tzv. crackery, teda reverzní inžinieri dajú na internet k dispozícii upravený kód programu (crack), ktorý umožní využívať jeho funkcie bez časového i funkčného obmedzenia, u hier umožní hru voľne kopírovať a spúšťať bez originálneho CD/DVD nosiča.

Ak budeme pátrať po príčinách vysokej miery pirátstva, zistíme, že hlavným menovateľom sú zdieľané výmenné siete P2P, a to zvlášť siete tzv. 3. generácie, teda výmenné siete s decentralizovanými distribučnými bodmi, tzv. bittorrentové siete, skrátene torrentové siete. Vo väčšine prípadov i človek bez základných znalostí ohľadne zdieľaných sietí, si dokáže nainštalovať P2P klienta a začať sťahovať pirátsky software.

Čo sa týka strát softwarových firiem, tak opäť panuje medzi verejnosťou falošná predstava, že pirátsky software firmu nepoškodzuje, lebo software je tak drahý, že človek by si ho aj tak nekúpil, že naopak mladí ľudia sa na nelegálnom software vzdelávajú a postupne, keď začnú zarábať, software si kúpia.

Všetci vieme, že to je úplná utópia a klamanie si do vrecka. Software si totiž väčšinou kúpia iba firmy, a to väčšinou len jednu licenciu, napriek tomu, že fyzicky sa vo firme nainštaluje na viac staníc, distribútori softwaru to vedia, ale potichu toto tolerujú, pretože je lepšie ich predať aspoň jednu licenciu, než žiadnu.

Väčšina softwarových firiem tak už pochopila, že programy je treba chrániť pred nelegálnym kopírovaním a reverznému inžinierstvu. Táto úloha je vskutku nadľudská. Pokiaľ je ochrana užívateľsky mierna, väčšinou je prelomená behom pár hodín. Pokiaľ je naopak prílišne silná a snaží sa ošetriť všetky, i menšie podozrivé aktivity s programom, potom väčšinou sa dostane do konfliktu s niektorými inými prvkami operačného systému alebo do rozporu so zákazníkmi (bojkot) či so zákonom (napr. Rootkitovské ochrany).

Dôležitým poznatkom je, že každá kópia programu je identickou kópiou sama seba, rovnako ako jej ochrana. Pokiaľ reverzný inžinier vytvorí crack na jednu kópiu, automaticky sú cracknuté všetky ostatné potenciálne kópie na trhu. Naviac, ochrany sú vždy pojaté ako niečo, čo je k chránenému programu prilepené naviac. A tu je presne moment, keď prechádza čas povedať si niečo o vskutku prevratnej technológii.