Koniec mrznutia programov.
V hlbinách vývojových laboratórií Microsoftu sa pracuje na nemožnom: vytvoriť nástroje pre programátorov, pomocou ktorých by vznikali programy, ktoré by nemohli nikdy zamrznúť. A to napriek tomu, že 70 rokov stará matematická teória takúto možnosť ani nepripúšťa. Ak nám niektorý program prestane odpovedať na podnety, môže to mať dve hlavné príčiny: buď je zaneprázdnený úlohou, ktorú skôr či neskôr dokončí, alebo sa dostal do nekonečnej programovej slučky, z ktorej nemožno von. Pre používateľa a v podstate aj pre operačný systém však oba stavy vyzerajú na pohľad rovnako, program jednoducho nereaguje. Ostávajú teda dve možnosti – nechať proces bežať alebo ho natvrdo ukončiť. Dobrým programovaním sa, pravdaže, stabilita a predvídateľnosť programu dá ovplyvniť. Elimináciou chýb možno predísť mnohým slučkám, do ktorých by sa bežiaci program mohol dostať: vyhýbanie sa možným slučkám, určovanie časových limitov na vykonávané operácie atď. Nemožno však vychytať všetky takéto problémy, pretože podľa Turingovej teórie z roku 1936 (vysvetlenie vo Wikipedii) nemožno jednoducho a definitívne predpovedať, či vykonávaná funkcia povedie alebo nepovedie k nekonečnej slučke. Cambridgeské vývojové centrum Microsoftu nepopiera, že táto poučka síce môže mať všeobecnú platnosť, ale pri bežných, „ľuďmi vytvorených“ programoch je možné predpovedať nestabilné správanie. S touto myšlienkou boli postupne vytvorené teórie,
ktoré pri programovaní umožnia otestovať, či môže nastať situácia, keď prestane program odpovedať z dôvodu zacyklenia. Vyvinul sa nástroj nazvaný TERMINATOR, ktorý umožňuje vopred určiť, či je program schopný úlohu dokončiť alebo sa zacyklí.
