Vitajte v druhom diele seriálu linux shell. V druhom diele sa budem snažiť vysvetliť základnú prácu ako napríklad spustenie, reštartovanie a vypnutie linuxu, prihlasovanie, odhlasovanie, príkaz Alias…
Spustenie, reštartovanie a vypnutie Linuxu…
Keď v zavádzači zvolíte položku „linux“, stane sa to, čo sa v Micorosft Windows vživote nestalo a asi ani nestane, na obrazovku sa nám vypisuje čo práve robí to znamená, ktoré služby momentálne spúšťa. V niektorých miestach máme dokonca možnosť do týchto procesov zasiahnuť. Tento proces, ktorý som Vám práve popísal sa volá „bootovanie“.
Hneď ako skončí, defaultne sa spustí grafická výzva k zadaniu vášho užívateľského mena a hesla. Do textového režimu sa prepneme pomocou skratky CTRL+ALT+F2, pokiaľ budeme chcieť opäť do grafického režimu napíšeme jednoduchý príkaz startx.
Reštart je činnosť, pri ktorej dojde k ukončeniu behu systému a následovnému spusteniu systému. Nikdy by ste nemali stláčať tlačítko reset na svojom počítači, iba v prípade nejakej závažnej poruchy. Pokiaľ by ste linux týmto spôsobom reštartovali, nastalo by vypísanie mnoho chybových hlásení a mnoho následných kontrol systému. Systém sa dá v linuxe reštartovať rôznymi spôsobmi. Prvým je príkaz reboot, tento príkaz funguje iba správcovi systému čiže iba užívateľovi root, druhý spôsob je príkaz shutdown -r now, pričom parameter -r vyjadruje práve reboot. Výsledok je rovnaký, ale tiež príkaz môže zadať len root. Ďalší spôsob je stlačenie kláves CTRL-ALT-DEL.
Vypnutie systému je veľmi jednoduché, stačí napísať jednoduchý príkaz shutdown -h now, parameter -h vyjadruje halt, tento príkaz môže vykonávať tiež len užívateľ root.Prihlasovanie a odhlasovanie
Niekedy sa nám môže stať, že budeme prihlásený v systéme a budeme chcieť ukončiť svoju prácu, ale nevypínať počítač. V takomto prípade je vhodné odhlásenie užívateľa, vtedy môže pracovať aj iný užívateľ, ale nedostane sa nám na naše konto a nemôže pracovať s našimi dokumentmi. Odhlásenie užívateľa do systému sa dá spraviť dvoma spôsobmi. Prvý je skratka kláves CTRL+D a druhý je príkaz logout. Pokiaľ chceme len „vymeniť“ užívateľov, tak zadáme príkaz su, ktorý je zložený zo slov switch user. Je rozdiel či zadáme su, alebo su peter. Keď zadáme iba su, systém defaultne prepína na užívateľa root, vypýta si heslo a až potom nás pustí na konto užívateľa root, ale ak zadáme príkaz „su peter“ tak chceme pracovať ako užívateľ peter.Príkaz Alias
Ak používame často nejaký dlhý a zložitý príkaz, nemusíme ho vždy celý vypisovať, ale môžeme mu dať „prezývku“. Ak zadáme danú prezývku spustí sa daný príkaz. Na tento účel nám slúži príkaz alias. Keď zadáme samotný príkaz alias, na obrazovku sa nám vypíše niekoľko základných aliasov. Jednoduchým a typickým príkladom môže byť alias rm = „rm -i“. Príkaz slúži k vymazávaniu súborov, ak zadáme samotné rm, súbor sa vymaže a systém sa nás vôbec nespýta či chceme daný súbor naozaj vymazať. Ak zadáme rm s parametrom -i, systém nám danú otázku položí. Musím upozorniť na jednu vec, ak vytvoríme alias, tak tento alias bude platiť len do doby pokiaľ sa neodhlásime zo systému, alebo systém nereštartujeme/nevypneme. Nič sa nebojte, v linuxe sa dá samozrejme spraviť aj to, aby si systém naše aliasy zapamätal. Ak alias uložíme do súboru ~/.profile, tak alias bude môcť použiť len daný užívateľ. Ale ak ho uložíme do súboru /etc/profile, tak budú môcť alias používať všetci užívatelia v systéme. Ak chceme daný alias zrušiť zadáme jednoduchý príkaz unalias a jeho parameter bude „prezývka“ príkazu. Napríklad ak chceme zrušiť alias rm tak zadáme unalias rm.Vďaka aliasom si môžete prostredie príkazového riadku veľmi spríjemniť, ale pozor časté používanie prezývok vedie k tomu, že nebudete poriadne vedieť ovládať príkazový riadok, budete vedieť len vaše aliasy a nie správne zapísanie príkazu.