Naposledy keď som sa s vami lúčil, spomínal som akési statementy. V dnešnom dieli teda načrtnem, čo statement je, ako pomocou statementu vykonávať SQL command, ako na transakcie a zavŕšim to tým, že vám ukážem, ako na bindovanie premenných.

Skôr ako načrtnem význam Statement triedy, tak si urobíme jednu drobnú prípravu. Na naše experimentálne účely v tomto dieli budeme potrebovať jeden kus tabuľky a jeden kus storovanej procedúry. V prvom dieli som spomínal, aby ste si preklikali web rozhranie. Dúfam, že tieto pojmy nebude treba nijak obzvlášť predstavovať. Ešte vám poradím si vytvoriť pre naše študijné experimentovanie nového užívateľa, napríklad OCCIUSER. Je to čisto z dôvodu prehľadnosti. Totižto užívateľ SYSTEM má vo svojej schéme už množstvo tabuliek a pohlaď cez object browser je neprehľadný. Počítam s tým, že viete čo robiť s nasledujúcim výpisom a že ho nemusím nejak rozoberať. Predsa len o tento článok väčšinou zavadia ľudia, ktorý majú aspoň základy relačných databáz.

Najprv si vytvoríme tabuľku, s ktorou počas článku budeme pracovať:

CREATE TABLE osoby (
   meno       VARCHAR2(20),
   priezvisko VARCHAR2(20),
   vek        NUMBER(6)
);

Vytvoríme si procedúru, ktorá bude mať jeden vstupný a druhy výstupný parameter. Tuto procedúru použijeme v závere tohto článku.

CREATE OR REPLACE PROCEDURE myProc ( p1 IN NUMBER, p2 OUT NUMBER ) AS
BEGIN
   p2  := 2*p1;
END;

INSERT, UPDATE, DELETE

Teraz si už môžeme predstaviť statement. Už vieme, ako sa na DB pripojiť. Nevieme však, ako nad DB vykonávať SQL príkazy. Práve na tento účel slúži trieda Statement. Inštancia triedy je vytváraná z aktuálneho Connection-u. Ako príklad si uvedieme INSERT. Do tabuľky OSOBY chceme zapísať dáta.

#include <iostream>
#include <occi.h>

using namespace std;
using namespace oracle::occi;

#define USER  "OCCIUSER"
#define PASS  "****"
#define TNS   "XE"

int main()
{
   Environment* env;
   Connection*  con;
   Statement*   stm;

   try {
      env = Environment::createEnvironment();
      con = env->createConnection(USER, PASS, TNS);

      stm = con->createStatement();
      stm->executeUpdate("INSERT INTO OSOBY(MENO, PRIEZVISKO, VEK) VALUES( 'Jozef', 'Taraba', 25)");

      env->terminateConnection(con);
      Environment::terminateEnvironment(env);

   } catch (SQLException& e) {
      cout << "ORACLE ERROR:" << e.getErrorCode() << " - " << e.getMessage() << endl;
   }

   return 0;
}

Tak ako som spomínal, inštancia Statementu je vytváraná z aktuálneho spojenia pomocou createStatement() funkcie. Potom je volaná jednoduchá funkcia executeUpdate(), ktorej sa predáva reťazec obsahujúci SQL príkaz. Funkcia executeUpdate() je šitá pre INSERT, UPDATE, DELETE a samozrejme aj na vykonávanie skriptov medzi blokmi BEGIN a END. Okrem tejto funkcie ďalej existuje executeQuery(), ktorá vracia inštanciu triedy ResultSet. Tu budeme neskôr použivať pri SELECToch. Ďalšia funkcia je execute(). Tá vracia Status, v akom sa Statement nachádza. Totižto Statement okrem toho, že slúži na vykonávanie SQL dotazov, nadobúda aj určité stavy, ale na to je ešte skoro.

COMMIT a ROLLBACK

Databázistom určite neuniklo, že v našom prvom príklade sa nikde nepoužil COMMIT a predsa k nemu došlo. Pri vzniku Statement triedy totižto ostáva nastavená možnosť auto commit. Ten zabezpečí, že po každom volaní executeUpdate() sa vykoná COMMIT. To nie je veľmi vhodné v prípadoch, kedy potrebujeme mať kontrolu nad transakciami. Táto vlastnosť sa dá vypnúť a zapnúť volaním funkcie setAutoCommit(). Teraz budeme musieť vykonávať COMMIT volaním funkcie commit(), ktorá sa však nevzťahuje na konkrétny Statement, ale na celý Connection. main.cpp

#include <iostream>
#include <occi.h>

using namespace std;
using namespace oracle::occi;

#define USER  "OCCIUSER"
#define PASS  "****"
#define TNS   "XE"

int main()
{
   Environment* env;
   Connection*  con;
   Statement*   stm;

   try {
      env = Environment::createEnvironment();
      con = env->createConnection(USER, PASS, TNS);

      stm = con->createStatement();
      stm->setAutoCommit(FALSE);

      stm->executeUpdate("INSERT INTO OSOBY(MENO, PRIEZVISKO, VEK) VALUES( 'Jan', 'Haras', 20)");
      con->rollback();

      stm->executeUpdate("INSERT INTO OSOBY(MENO, PRIEZVISKO, VEK) VALUES( 'Peter',    'Novak', 25)");
      stm->executeUpdate("INSERT INTO OSOBY(MENO, PRIEZVISKO, VEK) VALUES( 'Radoslav', 'Nemec', 19)");
      con->commit();

      env->terminateConnection(con);
      Environment::terminateEnvironment(env);

   } catch (SQLException& e) {
      cout << "ORACLE ERROR:" << e.getErrorCode() << " - " << e.getMessage() << ;endl;
   }

   return 0;
}

Potom, ako program spustíte a nazriete do databázy, zistíte že prvý insert nebol vykonaný. Presnejšie bol vykonaný no následne bol volaný rollback. Až ďalšie hodnoty boli úspešne vložené do DB. Tie už boli commit-nuté.

Parametrizované dotazy

Vo vyššie spomenutom príklade neustále voláme principiálne ten istý INSERT len s inými hodnotami. Na takomto spôsobe nie je nič zlé, len je to trošku otrava zakaždým vytvárať kompletný reťazec obsahujúci INSERT. V Oracle však existujú takzvané parametrizované dotazy, ktoré to podstatne uľahčia. Parametrizovaný dotaz môže v našom prípade vyzerať následovne:

INSERT INTO OSOBY (MENO, PRIEZVISKO, VEK) VALUES ( :1, :2, :3 )

V tomto dotaze budeme nahradzovať :1, :2 a :3, ktoré plnia funkciu parametrov, potrebnými hodnotami. To sa nazýva bindovanie.

#include <iostream>
#include <occi.h>

using namespace std;
using namespace oracle::occi;

#define USER  "OCCIUSER"
#define PASS  "****"
#define TNS   "XE"

int main()
{
   Environment* env;
   Connection*  con;
   Statement*   stm;

   try {
      env = Environment::createEnvironment();
      con = env->createConnection(USER, PASS, TNS);

      stm = con->createStatement();
      stm->setAutoCommit(FALSE);
      stm->setSQL("INSERT INTO OSOBY (MENO, PRIEZVISKO, VEK) VALUES ( :1, :2, :3 )");

      //Vlozime prvy zaznam
      stm->setString(1, "Martin");
      stm->setString(2, "Fabi");
      stm->setInt(3, 24);
      stm->executeUpdate();

      //Vlozime druhy zaznam
      stm->setString(1, "Jan");
      stm->setString(2, "Fabi");
      stm->setInt(3, 22);
      stm->executeUpdate();

      con->commit();

      env-&g;tterminateConnection(con);
      Environment::terminateEnvironment(env);

   } catch (SQLException& e) {
      cout << "ORACLE ERROR:" << e.getErrorCode() << " - " << e.getMessage() << endl;
   }

   return 0;
}

SQL dotaz pre Statement nastavíme volaním funkcie setSQL(). Jednotlivé hodnoty parametrov nastavíme volaním funkcii setString() a setInt() podľa potreby. Je potrebné dať si pozor na to, aký typ premennej bindujeme. Stĺpec VEK je číselný. Ak by sme bindovali textový reťazec, program by vyvolal výnimku. Keď už máme Statement pripravený a naplnený hodnotami, voláme executeUpdate() bez parametrov, ktorý sa postará o vykonanie dotazu.

Hodnoty môžeme nielen vkladať do SQL dotazov, ale taktiež môžeme ich aj získavať. Predstavme si situáciu, kedy máme databázovú procedúru myProc(), ktorá ma jeden vstupný a druhy výstupný parameter, do ktorého sa uloží dvojnásobok prvého parametra. Naša aplikácia zavolá túto procedúru s určitou hodnotou p1 a nakoniec získa výsledok p2.

#include <iostream>
#include <occi.h>

using namespace std;
using namespace oracle::occi;

#define USER  "OCCIUSER"
#define PASS  "****"
#define TNS   "XE"

int main()
{
   Environment* env;
   Connection*  con;
   Statement*   stm;
   int result = 0;

   try {
      env = Environment::createEnvironment();
      con = env->createConnection(USER, PASS, TNS);

      stm = con->createStatement();
      stm->setSQL("BEGIN myProc(:1,:2); END;");

      stm->setInt(1,5);
      stm->setInt(2,0);
      stm->executeUpdate();

      result = stm->getInt(2);
      cout << "P2=" << result << endl;

      env->terminateConnection(con);
      Environment::terminateEnvironment(env);

   } catch (SQLException& e) {
      cout << "ORACLE ERROR:" << e.getErrorCode() << " - " << e.getMessage() << endl;
   }

   return 0;
}

Volanie storovanej procedúry uzatvárame medzi BEGIN a END. Ako som v úvode písal, statementy možu vykonávať nielen jednoduché dotazy typu INSERT, UPDATE, DELETE, ale aj celé skripty. Funkcia setSQL() je ekvivalentom SQL command oknu, ktoré sa nachádza vo web rozhraní. Pred executeUpdate() musíme bindovať a tým inicializovať aj parameter :2, hoci je to výstupná premenná. V opačnom prípade by program skončil výnimkou. Po executeUpdate() nasleduje získanie výstupnej hodnoty. Ide o getInt() funkciu, ktorá je opakom funkcie setInt(). Opäť závisí na type premennej. Tieto funkcie konvertujú dátové typy medzi ORACLE XE a C++.