Tento kurz troška pozmením. Nebudem používať žiadne vývojové prostredie a nechám to na vás.

1. Prefix a Postfix

Asi Vám tieto slová na prvýkrát nič nehovoria. Ale je to veľmi známa inkrementácia a dekrementácia, pred alebo po použití, nebudem to tu preberať dopodrobna. Urobíme si príklad a na ňom si to všetko vysvetlíme:

//Demonstracia prefix a postfix
#include <iostream>
int main() {
    using namespace std;
    
    int pomocna1 = 3; //vytvorime si nejake premenne
    int pomocna2 = 5;
    
    cout << "Prva je " << pomocna1 << " \n" ;
    cout << "Druha je " << pomocna2 << " \n" ;
    pomocna1++;
    ++pomocna2;
    cout << "Cele sme to zinkrementovali.... :-D \n";
    cout << "Prva je " << pomocna1 << " \n" ;
    cout << "Druha je " << pomocna2 << " \n" ;
    cout << "Cele sme to zinkrementovali.... :-D (zasa)\n";
    cout << "Prva je " << pomocna1++ << " \n" ;
    cout << "Druha je " << ++pomocna2 << " \n" ;
    cout << "Este raz.... :-) (tisk) \n";
    cout << "Prva je " << pomocna1 << " \n" ;
    cout << "Druha je " << pomocna2 << " \n" ;
    cout << "Pozrieme sa na dekrementaciu \n" << "Cize si vynulojeme pomocne premenne. \n";
    pomocna1 = 3;
    pomocna2 = 5;
    pomocna1--;
    --pomocna2;
    cout << "Cele sme to zinkrementovali.... :-D \n";
    cout << "Prva je " << pomocna1 << " \n" ;
    cout << "Druha je " << pomocna2 << " \n" ;
    cout << "Cele sme to zinkrementovali.... :-D (zasa)\n";
    cout << "Prva je " << pomocna1-- << " \n" ;
    cout << "Druha je " << --pomocna2 << " \n" ;
    cout << "Este raz.... :-) (tisk) \n";
    cout << "Prva je " << pomocna1 << " \n" ;
    cout << "Druha je " << pomocna2 << " \n" ;
    return 0;
}

No, tak keď sa pozrieme, ako sa chová, najprv sme si premenne inicializovali. Prvom výpise nám ich iba vypíše, potom sme použili prefix a postfix, ako vidíte tu sa ich rozdielne chovanie neprejavilo. Tak som to použil priamo vo vypíše a výsledok je taký, že prefix sa prejavil už hneď pri výpise a postfix až po výpise. Dúfam, že je to každému jasné. Možno si myslite, že to nemá žiaden význam ale uvidíte, v neskoršom štúdiu, ako sa to dá pekne využiť. A dekrementáciu som tu uviedol iba pre kontrolu, aby ste videli, že to funguje tiež. ;-)

2. Príkaz IF a Switch

Ideme ďalej, zoberme si základné podmienkové funkcie. Ako ste si mohli všimnúť, že ak je splnená určitá podmienka vykoná sa istý príkaz, funkcia a podobne. Vyjadrime si tu najprv ako vyzerajú a potom krátky kúsok kódu na pochopenie:-).

Syntax: Podoba 1:

if(vyraz) prikaz; dalsi prikaz;

if(vyraz) prikaz1; else prikaz2; dalsi prikaz;

Jednoduchý príklad:

if(vyraz){
   if(vyraz2) 
       prikaz1;
   else 
   {
        if(vyraz3)
           prikaz2;
        else
           prikaz3;
   }
}
else
   prikaz4;

Switch:

switch(vyraz)
{
  case prvaHodnota:  prikaz1;
        break;
  case druhaHodnota: prikaz2;
        break;
  ....
  case poslednaHodnota: prikazN;
        break;
  default : prikaz;
}

Spojíme použitie príkazov if a switch v jednom príklade:

//Demonstracia IF a SWITCH
#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int x; //Nasa pomocna
    cout << "Zadajte cislo menisie 10 alebo vacsie 100: \n";
    cin >> x ;
    cout << "\n";
    if (x >= 10) {
          if (x > 100) {
                cout << "Dakujem (nad 100)\n";
          }
          else {
               cout << "Ste mimo!! \n";
               }
    }
    else
    {
        cout << "Dakujem (pod 10) \n";
    }
    cout << "Zadali ste cislo " << x << "\n";
    
    cout << "Zadajte cislo a skuste sa trafit : \n";
    cin >> x ;
    
    switch(x) {
              case 15: cout << "Napisali ste 15 \n";
                   break;
              case 24: cout << "Napisali ste 24 \n";
                   break;
              case 1034: cout << "Napisali ste 1034 \n";
                   break;
              case 199: cout << "Napisali ste 199 \n";
                   break;
              default : cout << "Ste uplne mimo :-D \n";
    }
    return 0;
}

Tak a ideme si to prejsť. ;-) Ako vidíme, if iba čaká či bude výraz spĺňať podmienku, ak ju splní, tak sa prevedie príkaz. Ak používate rovnakú premennú a budete chcieť použiť 3 a viac ifov, tak odporúčam použiť príkaz switch, no je určený aby nám pomohol a sprehľadnil kód. Čiže switch sa skladá z výrazu, ktorý porovnávame zo stavmi, ktoré sú v CASE, ak sa zhodujú, prevedie sa výraz, ktorý mu je pridelený. Spomínaný break je vlastne prerušenie, ktoré preruší celý switch, nebudem ho teraz rozoberať na to si nechám ďalšie diely kurzu, to len aby ste vedeli, že ak ho tam nedáte, prevedú sa všetky príkazy od toho správneho. Príkaz DEFAULT funguje ako else, pri if je na všetky ostatné hodnoty, po ňom už nemusí nasledovať break.

3. Na záver zhrnutie a nejaká tá úloha…

Prešli sme základné príkazy v rámci podmienok. Je to rýchle preletenie a keď vám niečo nebude jasné, môžete sa na mňa obrátiť, buď mailom alebo na ICQ. Ale buďte ohľaduplní a posielajte mi, keď tak kód, ktorý nefunguje než otázky typu: „Ako sa to robí?“. Ďakujem a rýchlo k úlohe. Bude mať dve časti, prvá bude analýza kódu (Čo je výstup alebo je tam chyba? Ak áno, kde?) a druhá napísanie vlastného kódu.

//Demonstracia IF a SWITCH
#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int x; //Nasa pomocna
    cout << "Zadajte cislo menisie 10 alebo vacsie 100: \n";
    cin >> x ;
    cout << "\n";
    if (x >= 10) {
          if (x > 100) {
                cout << "Dakujem (nad 100)\n";
          }
          else {
               cout << "Ste mimo!! \n";
               }
    }
    else
    {
        cout << "Dakujem (pod 10) \n";
    }
    cout << "Zadali ste cislo " << x << "\n";
    
    cout << "Zadajte cislo a skuste sa trafit : \n";
    cin >> x ;
    
    switch(x) {
              case 15: cout << "Napisali ste 15 \n";
                   break;
              case 24: cout << "Napisali ste 24 \n";
                   break;
              case 1034: cout << "Napisali ste 1034 \n";
                   break;
              case 199: cout << "Napisali ste 199 \n";
                   break;
              default : cout << "Ste uplne mimo :-D \n";
    }
    return 0;
}