Ebook: Knihy Johna Ramena - John Ramen's books – Offtopic – Fórum – Programujte.com
 x   TIP: Přetáhni ikonu na hlavní panel pro připnutí webu
Reklama
Reklama

Ebook: Knihy Johna Ramena - John Ramen's books – Offtopic – Fórum – Programujte.comEbook: Knihy Johna Ramena - John Ramen's books – Offtopic – Fórum – Programujte.com

 

Hledá se programátor! Plat 1 800 € + bonusy (firma Boxmol.com)
ramenfan
~ Anonymní uživatel
2 příspěvky
5. 2. 2009   #1
-
0
-

e-books: Testdrive 1-4 Séria - Eroticky ladená naivná sci-fi komédia. Život v roku 4321

DOMOVSKA STRANKA:
http://ramen.xnetkn.sk/book.htm


Testdrive 1
========================
Testdrive 1 (pdf 180 kB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive1.pdf


Testdrive 2
========================
Testdrive 2 (pdf 1.34 MB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive2.pdf


Testdrive 3
========================
Testdrive 3, 1. časť (pdf 1.53 MB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive3_1.pdf


Testdrive 3, 2. časť (pdf 1.43 MB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive3_2.pdf


Testdrive 4
========================
Testdrive 4, 1. časť (pdf 1.44 MB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive4_1.pdf


Testdrive 4, 2. časť (pdf 1.43 MB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive4_2.pdf


Testdrive 4, 3. časť (pdf 1.66 MB)
http://ramen.xnetkn.sk/file.php?file=Testdrive4_3.pdf


prajem prijemne citanie

Nahlásit jako SPAM
IP: 78.98.247.–
Reklama
Reklama
ramenfan
~ Anonymní uživatel
2 příspěvky
5. 2. 2009   #2
-
0
-

http://ramen.xnetkn.sk/book.htm

Nahlásit jako SPAM
IP: 78.98.247.–
aka
~ Anonymní uživatel
1 příspěvek
7. 2. 2009   #3
-
0
-

Testdrive 4, časť 3., výňatok 4

Mesiac - Báza Copernicus
dátum: 21.9.4321 - streda - 8:34 mesačného času

Noc bola na počudovanie kľudná a KITT nemusel ani raz Ramena
zobudiť z dôvodu nejakej nepríjemnej udalosti s Joan. Mima zjavne
urobila veľmi profesionálne, čo bola urobila. Napriek tomuto kľudu bol
o 6:12 hore a viac sa mu nepodarilo zaspať. Jeho prvá otázka smerovala
na KITTa, či je všetko v poriadku. Potvrdil mu – v najlepšom poriadku.
Pokúšal sa pár minút vrátiť do nevedomej blaženosti spánku, no po
necelých desiatich minútach sa presvedčil o svojom zbytočnom snažení.
Tak až do času uvedeného v hlavičke kapitoly (8:34) sa venoval osobnej
hygiene, strohým raňajkám, prebehnutiu televíznych staníc a takémuto
neutrálnemu programu. Na každého, koho sa KITTa spýtal, sa mu dostalo
odpovede: "ešte spí", poprípade "mimo dosahu". Prečo teda práve čas
8:34? Len sa nám zapáčil a tu sme sa rozhodli oficiálne pokračovať v
príbehu. Nehľadajte, prosíme, za tým žiadnu inú zákernosť. Ramen sa v
tomto okamihu snáď už dvestý raz KITTa spýtal, či Joan ešte stále spí a
po dvestý raz sa mu dostalo kladnej odpovede. Zaiste by ho potešilo,
keby nemusel tento čas tráviť osamote. Bolo však len 9:12, keď zrazu
KITT sám od seba ponúkol prijatie Sicinho videofonátu.
- Huh, takto skoro ráno...? Ale samozrejme KITT, prosím prijať spojenie!
- Dobré ránko, Ramen, - pozdravila ho Sica veselo. - To tak skoro hore?
- Bol som už o šiestej... a doteraz som sa preukrutne nudil. Máš dobrú správu? - rád by spoznal dôvod jej volania.
- Veľmi dobrú. Ak nie je Joan hore, tak prosím, aby si sa o ňu postaral
a čo najskôr vás očakávam v ordinácii. Mama práve došla a prenesmierne
rada vás spozná.
- Jupííí! - potešil sa a okamžite vyskočil z postele.
- Tak toto by si zato teraz ráno nemal! - zvolala badateľne prestrašene a on začal pociťovať, prečo to povedala.
Ihneď sa mu zatočila hlava a musel si okamžite sadnúť, ešte predtým, než mu stmavol celý svet pred očami.
- Ako si...? - začal svoju otázku.
- Máš tam pri sebe tanier bez jedla, a teda si zrejme práve po
raňajkách. Na veľmi prudké reakcie nie je vhodná chvíľa, hlavne, keď si
aspoň dvadsať minút ležal alebo sedel na posteli v pohodlnej polohe.
Tlak sa ustálil na nízkych hodnotách, i pulz a chceš od svojho tela,
navyše počas trávenia, príliš dynamickú zmenu. Nepoviem... keby si bol
predtým v pohybe. Ale nie takto!
- Už je lepšie... - zahlásil.
- Aspoňže tak. A prosím vstať pomaly. Čakám vás u mňa, dobre? Zatiaľ ahoj.
- Ahoj, - odzdravil sa tesne pred vypnutím obrazovky. Pokúsil sa teda
pomaly zdvihnúť z postele, aby sa nedostavila neželaná čierna opona.
Nedostavila sa. - KITT, idem zobudiť spiacu sedmokrásku. Na oficiálny
príkaz Sicin, aby bolo jasné!
- Jasné, Ramen, - KITTovi neostávalo nič inšie, ako príkaz akceptovať.
Keďže bol už dlhodobo fyzicky pripravený na Joanino budenie,
šiel rovno von cez dvere. Tesne po vstupe do jej bytu poprosil KITTa:
- KITT, jemné pološero prosím, je tu tma ako v rohu.
Miesto zvyčajnej KITTovej odpovede mu nad hlavou zasvišťal
tmavý objekt a zastal ani nie pol metra nad ním a pol metra pred ním.
Ihneď si uvedomil, čo to asi tak môže byť. Totiž, Strážca zrazu zmenil
farbu z čiernej na sýtu, ba až pekelne žeravo červenú, ako keď je
železo rozžeravené a priam plápolal ohňom. Navyše sa pyramída zrazu
prestavala, celkovo síce zachovajúc pyramidálny tvar, no vysunuli sa z
nej štyri valčeky, nápadne pripomínajúce rubínové kryštály laserovej
zbrane. Kovovým a iba matne pripomínajúcim KITTov hlas, Strážca
nadmerne prísne zahlásil:
- Pozor! Neoprávnené vniknutie do objektu!!! Okamžite opustite tento
priestor!!! Máte na to desať sekúnd. Po uplynutí tohto času bude
udelený varovný výstrel! Desať... deväť...
Kým si Ramen uvedomil, o čo tu asi tak kráča, bolo
odpočítavanie pri štyroch. I napriek tomuto uvedomeniu si ostal stáť
ako prikovaný, neschopný sa čo i len pohnúť a s hrôzou rozšírenými
očami čumel na Strážcu. Ba možno i krátku modlitbu predniesol...
- Ale... KITT... - vyšlo z neho úplne ticho a mohlo byť kľudne pod
prahovou citlivosťou KITTovho mikrofónu. Či skôr, KITTom úplne
ignorované. Viditeľne obrana nebola dostatočná, keďže Strážca ďalej
pokračoval:
- Tri... dva... jeden... - ako dosiahol číslo jeden, a práve sa mal
odpočet preklopiť na magickú nulu, Ramen sa definitívne rozlúčil so
životom. Zaželal svojim známym len to najlepšie a stihol ešte i
poprosiť všetkých o odpustenie, ktorým kedykoľvek a akokoľvek ublížil.
- Miesto nuly však Strážca prešiel, i keď značne rapídnym no plynulým,
prechodom od divokej červenej po ukľudňujúcu modrú, tiež plápolajúcu,
akoby už do belasa rozžeravené železo a zahlásil: - Vstup do objektu
povolený [Access into object granted]!
- No do...! - takmer zvolal. Našťastie si včas uvedomil Joanin zjavný
stav odpočinku. - KITT! To čo malo znamenať?! Skoro som sa posr...! -
neváhal by vyriecť celé, ale v prítomnosti spiacej dámy mal isté
zábrany.
- Reku, málokomu sa pošťastí vidieť strážcu v akcii, tak som ti tento zážitok cvičebne umožnil.
- No super! Ale aspoň si ma mohol upozorniť, ako to robili u nás v
armáde pre duchom slabých, teda napríklad i pre mňa, keď zahlásili
rozhlasom: "toto je len cvičný poplach!" [This is just a drill!], aby
každý vedel, čo a ako... Veď som úplne zmeravel a fakt nechýbalo veľa,
aby som sa po...
- Áno, strážca má na ľudí práve takýto paralyzujúci účinok. Samozrejme,
až do prvého výstrelu. Potom je účinok práve opačný a každý zdrhá
svojou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou.
- Ako svojho času Ica... - spomenul si na tú historku.
- Áno, počul som o nej, - odsúhlasil mu ju KITT.
- Ako to, že sa Joan nezobudila na ten bengál? - aj toto, i celý
predchádzajúci rozhovor s KITTom sa odohral v šepote, a tak Joan ešte
stále tvrdo spala.
- Strážca príkazy vysielal priamo tebe, Joan ich nepočula, - takto
jednoducho mu vysvetlil KITT, kde je pes zakopaný. - A ty si nemal
odvahu byť príliš hlučný, vyplývajúc z tvojho stavu.
- No super... - nepáčilo sa Ramenovi a na tento znak i patrične kýval
hlavou, rozumej nesúhlasne. - Tak prosím teda mierne pološero.
Medzitým bol Strážca opäť úplne čierny a vo svojej štandardnej
výške pri strope. KITT teraz bez reptania vykonal Ramenovu prosbu. Joan
spala. Prisadol si k nej na posteľ a jemne sa jej dotkol.
- Joan, prosím vstávaj, musíme zájsť k Sici. Joan... prosím prebuď sa.
Napočudovanie to stačilo a pomaly otvárala oči.
- Čo...? Kde...? Aha... - uvedomila si všetky súvislosti. - Je ráno alebo noc...? - znela ďalšia otázka.
- Ráno, takmer pol desiatej.
- Spala som iste dlho, bolesti sú späť... Mima to správne odhadla... Tak teda dobré ráno.
- Aj tebe, Joan. Prišla Sicina mama a čakajú nás v ordinácii.
- Uh, to aby som sa dala do poriadku... Mohol by si sa prosím... - mienila tým otočiť, aby mohla nepozorovane zmiznúť v kúpeľni.
- Ale Joan, nemusíš kvôli tomu...
- Prosím... - nástojila ticho. - Možno by si sa nezľakol, ale nerisknem
to... Keby sa niečo stalo, chcem ti ostať v pamäti taká, akú si ma
spoznal, nie takáto vetchá, ako päťstoročná zošúverená starenka...
- Nestane sa nič, ver mi, - presviedčal ju, no i tak trvala na svojom.
Tak teda vstal a otočil sa k obrazovke, aby jej urobil po vôli.
Ovšem... Akonáhle bola na polceste do kúpeľne, okamžite zvolal:
- KITT, zrkadlo!
Čo už mal KITT urobiť? Rozkaz nepotvrdil, pretože s ním interne
akosi nesúhlasil, avšak nemohol ho Ramenovi odmietnuť, pretože Joan to
explicitne nezakázala. Veď ani nemala čas zareagovať a aj keby mala,
nevedela by zatiaľ čo povedať, aby ho zablokovala. Výsledok tohto bol –
uvidel ju v zrkadle. Joan sa hneď pustila bežať do kúpeľne a počas toho
znel jej hlas so značným dopplerovským efektom vzďaľujúceho sa objektu:
- Nooo tyyy siiii sviňaaaaaa!
Z kúpeľne jej vykukla len hlava.
- Tak toto bolo od teba strašne humusné! - karhala ho so správnym dynamickým rozmachom.
- A to už prečo? - usmieval sa a tohto času bol už otočený k nej. -
Však sa nič nestalo... Dokonca si mala aj rannú rozcvičku, iste si sa
veľmi dobre prebrala...
- To iste, nebyť tej svinskej bolesti počas toho!!! - mala svoju pravdu a on si ju okamžite uvedomil.
- Prepáč... - sklopil zrak kajúcne. - Ale nie je to také zlé, ako si sa mi snažila tvrdiť...
- Jasné! - zvolala s náznakom pobúrenia. - Až na to, že nemám takmer žiadne prsia "nie je to také zlé"...! A som kosť a koža!
- Joan, to nie je podstatné. Nezakladaj na tvojom momentálnom výzore...
ja to totiž tiež nečiním. Ak to robíš kvôli mne a kvôli tomu "čo by
povedal Ramen", tak na to prosím, s prepáčením, ser. Nepridávaj si
zbytočne ďalšie bremeno. Prosím... Zbav sa všetkých možných, ktoré
nepotrebuješ, dobre? A toto je jedno z nich, môžeš mi veriť.
- No tak dobre, tak sa vynadívaj, - predstúpila s namosúrenou tvárou o
pár krokov dopredu, aby ju videl celú a otočila sa mu tam dvakrát, nech
má dobrú predstavu o "strááášne sexy Joan".
- Až na ten kyslý ksicht je to celkom znesiteľné, - zažartoval, no ak
týmto chcel dosiahnuť nejakú zmenu, tak sa mu podarila len jedna,
ksicht bol ešte kyslejší. - Dobre, tak módna prehliadka môže skončiť a
čakám ťa, pohodlne si vylihujúc v tvojej teplej posteli, kým sa dáš do
švungu. Oki?
- Dobre, tak mi ju zatiaľ zohrievaj, - pousmiala sa. - Ale nie, Sica
nás predsa očakáva, ak som dobre pochopila dôvod, kvôli ktorému si ma
vlastne budil. Hneď som späť, - zmizla v kúpeľni.
- Bolo to kruté, - ozvala sa NOEMI.
- Viem, - priznal si chybu, - ale v záujme dobrej veci. Nechcem, aby
mala zbytočné mantinely, ktoré jej vôbec teraz neprospievajú. Bude snáď
chodiť stále v skafandri, alebo s prsnými vypchávkami, len aby som
nemal o nej iný obraz??? Prossííííím ťa, NOEMI! Aj tak si ju budem
pamätať ako divokú neplechu, čo ma pripútala k radiátoru v ultrakrátkom
čase.
- Porozprávaj mi o tom... - nahodila zaľúbený hlas NOEMI.
- Eh, radšej nie, - bránil sa. - Niekedy inokedy, dobre? Sú to moje
intímnosti a... Teraz na to nie je vhodná chvíľa. Okrem toho, Joan by
to počula a nepozerala na mňa príliš milosrdným okom.
- Môžeš mi to predsa povedať cez myšlienky, - navádzala ho lepšie, než sám Lucifer.
- Niekedy inokedy...
- Tak teda niekedy inokedy, keď robíš takéto drahoty, - nasimulovala pohŕdanie v hlase.
- Vonku je dobré počasie? - prešiel na inú tému.
- To je skôr otázka na KITTa, ale našťastie mám teraz dočasne zapnutú i
funkciu "Ramenova personálna meteorologická stanica", - ten uštipačný
tón v jej hlase mu nemohol uniknúť, - a tak ti môžem zahlásiť rovných
17 stupňov Celzia, čo je 62,6 Fahrenheita, 290,15 Kelvina a v
neposlednom rade 522,27 stupňa Rankineho. Jasno, obloha čistá, slabý
východný vietor 2,24 metre za sekundu, zatiaľ mesačná noc, ktorá končí
pozajtra 23.9.4321 o 13:05:01 presne.
- Uh... Vďaka... - prekvapila ho takouto komplexnou informáciou o počasí. - Východný znamená, že vanie z východu?
- Presne tak, - bola rada, že to nepoplietol a mohla ho nezáväzne
pochváliť. - Z osvetlenej časti donáša teplý vzduch do chladnejšej,
teda nočnej. V mnohých miestach je to i naopak, ale posledných pár dní
bol u vás na Copernicovi tento trend. KITT, ak chceš, môžeš mu
podrobnosti vysvetliť z fyzikálneho a meteorologického hľadiska, ja
osobne sa zameriavam na iné veci, ako na nudné vedecké prednášky.
- Uh, nie je treba! - stopol oboch okamžite Ramen. - I takto si bola
akurát dosť vedecká. Podstata je, že aj Joan môže ísť von bez skafandra.
Práve sa vrátila z kúpeľne.
- Kam bez skafandra? - pre istotu sa spýtala, či dobre počula.
- Je vonku sedemnásť stupňov, tak keby bolo treba, môžeme ísť do rakety bez skafandra. Vanie teplý vánok, nemal by byť problém.
- Neviem... môžem to risknúť? Teraz mi aj mierne chladno robí problém.
Už nemám také teplé ruky ako kedysi... Skôr sa podobajú na ľad.
Miestami... Niekedy horúce ako kachle, keď som nadratá, no väčšinou
studené. A ešte ani nie je isté, čo povie Sicina mama. Možno povie, že
je to beznádejné...
- Ále, prosím ťa! - pozrel na ňu prísne. - Na to ani nepomysli! Keby
bolo beznádejné, tak to povie sama Sica. Ak ona vidí nádej, potom jej
mama bude vedieť, ako na to. Hlavne, aby sme ju nenaštvievali tým, že
ju necháme zbytočne čakať.
- To máš pravdu, radšej poďme. Som pripravená.
- Máš všetko, čo by si mohla potrebovať?
- Iste. Keď skafander netreba, tak mám všetko. Nič som si nedoniesla a
ani nepotrebujem. Ba ani moju milú bacuľatú fľašku whisky...
- No to by zaiste nevyzeralo bohvieako dobre, keby si šla k Sici s fľašou pod pazuchou, - pousmial sa tej predstave.
- Tu sa asi byty nezamykajú, čo? - pre istotu sa spýtala, keď stáli vonku na chodbe.
- Nie. Ani neexistuje žiadny kľúč a vlastne so strážcom v pohotovosti ani nemá význam.
- Však aj tak tam nič vnútri nemám... Keby som odtiaľto odišla a neskôr sa vrátila, ostane mi ten istý byt?
- Áno. Je to už navždy tvoj byt, kým sa ho dobrovoľne sama nevzdáš.
- Len ma tak zaujíma, či sa nebudem musieť sťahovať do iného, keby niečo.
- Nie, neboj sa, - upokojoval ju, zatiaľ čo sa viezli výťahom k Sici.
- Ramen... ja sa strašne bojím, - tvárila sa veľmi zronene. - Čo ak povedia, že...
- Joan, tiež sa veľmi bojím, to mi môžeš veriť... Keby povedali, že je
to bez šance, tak si asi ľahnem do hrobu spolu s tebou... A to myslím
doslova. Nedokázal by som si odpustiť, že som ti to urobil... Takže...
mne lepí oveľa viac než tebe, že by mohli povedať to, čo si myslíš, že
by mohli povedať. Ale pozri, - vystúpili z výťahu, - sme skoro tam a za
okamih sa dozvieme, na čom sme. Dovtedy je zbytočné sa strachovať. Ak
povedia, že koniec, tak sa aspoň môžeme ožierať spolu. Ty pre utlmenie
bolesti a ja, aby som čo najskôr pošiel vylágrovanou pečeňou. Ovšem,
budeme musieť letieť na Zem, lebo tu je pijatika úplná slabota. Tam
poznám jeden bar, kde podávajú pravú ostrú whisky, alebo teda aspoň jej
repliku.
Na tomto sa Joan musela nútene zasmiať, aj keď jej to robilo značné problémy kvôli momentálnemu citovému rozpoloženiu.
- Tie tvoje kecy... - posťažovala sa. - Len mi zbytočne dodávaš falošnú
nádej, ba robíš to tak dobre, že som ti normálne aj ochotná veriť...
Vždy si ma dokázal presvedčiť o svojej pravde, aj keď si sa mýlil.
Vlastne... najmä vtedy. Neviem, ako to robíš, ale občas ma teda neteší,
že to tak bravúrne zvládaš!
- Zlepšil som sa aspoň v jednom, - chcel sa ukázať v lepšom svetle. - V
poslednom čase sa nemýlim v toľkých veciach. A keby ani toto nebola
úplná pravda, pokúsim sa ťa vždy presviedčať len o takých, v ktorých sa
na sto percent nemýlim.
- Tak to by som ti bola veľmi povďačná... - zhlboka sa nadýchla a vydýchla. - Som pripravená na popravu, môžeme ísť...
- Dobre, ja sa takto rýchlo do formy dostať nedokážem, ale pokúsim sa neodpadnúť pri prvom Sicinom slove, sľubujem.
Tresla ho do pleca a len sa usmievala. Chcela mu takto jemne
naznačiť, aby prestal so somarinkami a radšej konečne vošli. Tak teda
vošli.

ramen

Nahlásit jako SPAM
IP: 78.98.247.–
Zjistit počet nových příspěvků

Přidej příspěvek

Toto téma je starší jak čtvrt roku – přidej svůj příspěvek jen tehdy, máš-li k tématu opravdu co říct!

Ano, opravdu chci reagovat → zobrazí formulář pro přidání příspěvku

×Vložení zdrojáku

×Vložení obrázku

Vložit URL obrázku Vybrat obrázek na disku
Vlož URL adresu obrázku:
Klikni a vyber obrázek z počítače:

×Vložení videa

Aktuálně jsou podporována videa ze serverů YouTube, Vimeo a Dailymotion.
×
 
Podporujeme Gravatara.
Zadej URL adresu Avatara (40 x 40 px) nebo emailovou adresu pro použití Gravatara.
Email nikam neukládáme, po získání Gravatara je zahozen.
-
Pravidla pro psaní příspěvků, používej diakritiku. ENTER pro nový odstavec, SHIFT + ENTER pro nový řádek.
Sledovat nové příspěvky (pouze pro přihlášené)
Sleduj vlákno a v případě přidání nového příspěvku o tom budeš vědět mezi prvními.
Reaguješ na příspěvek:

Uživatelé prohlížející si toto vlákno

Uživatelé on-line: 0 registrovaných, 20 hostů

Podobná vlákna

E-Books — založil Figa

Knihy — založil midin

Knihy — založil koudis

 

Hostujeme u Českého hostingu       ISSN 1801-1586       ⇡ Nahoru Webtea.cz logo © 20032016 Programujte.com
Zasadilo a pěstuje Webtea.cz, šéfredaktor Lukáš Churý