Startup - finančný pohľad I

Trend Startupov sa už pomaly rozbieha aj tu u nás v strednej Európe. Možno to nie je na prvý pohľad zrejmé, ale kto vie kde hľadať, nájde. Zaujímavé informácie sa dajú nájsť napríklad na Barcampoch v Čechách, WebExpe alebo na slovenských akciách pod menovkou Startupcamp.

Väčšinou ide o prezentácie tých, ktorí si založením startupu prešli, alebo tých, ktorí dokážu v takejto situácii pomôcť. Jednej takejto udalosti som sa venoval aj na svojom blogu. Ako som zistil, veľmi záleží na zložení prezentujúcich. Je pravdepodobné, že jednej téme sa nebude venovať každé takéto stretnutie. Preto je občas zložité dopátrať sa k informáciám, ktoré nádejných podnikateľov zaujímajú. A to je presne to miesto, ktoré by som rád vyplnil svojimi skúsenosťami.

Najlepšie bude, keď začnem rovno zostra. Ako financovať startup. Predpokladám, že väčšina tých, ktorých táto problematika zaujíma, si už prešli brainstormovacím procesom hľadania problému (áno, za všetkým je problém, nemá predsa zmysel hľadať riešenie, keď nie je čo riešiť :-)) a riešenia, preto sa im teraz venovať nebudem. Aké otázky sa teda pýta zrejme každý startupista (ak máš bohatého strýka v Amerike, tak si výnimka)? Koľko budem potrebovať? Kde peniaze vziať?

Finančné odhady

Začnem zoznamom toho, čo treba zaplatiť. Existujú štyri druhy služieb, ktoré sú nedielnou súčasťou výdavkov. Právne, outsourcing, marketing a priestory. Schválne neuvádzam platy zamestnancov. Jednak začínajúci startupista väčšinou žije z iného príjmu, takže si nemusí vyplácať mzdu. Taktiež sa neoplatí zamestnávať iných ľudí, kvôli nutnosti viesť rôzne agendy. Pokiaľ existuje činnosť, ktorú nevie vykonávať nikto z tímu, je výhodné ju outsourcovať na inú firmu/živnostníka. Poďme sa pozrieť na jednotlivé výdavky.

Právne výdavky

• založenie živnosti/firmy niečo stojí
• Pri založení firmy treba počítať s poplatkom právnikovi. Samozrejme okrem potreby základného imania, ktoré môže pôsobiť ako nezdolateľná prekážka pre nádejného podnikateľa.
  
  Živnosť SR: ~30 € ČR: 1.000 Kč
  Spoločnosť s ručením obmedzeným: SR: 5.000 € ČR: 200.000 Kč
  Akciová spoločnosť: SR: 25.000 € ČR: 2.000.000 Kč
  Európska spoločnosť (SE): EU: 120.000 €
• právne rady pri formulácii zmlúv s klientmi a poskytovateľmi outsourcovaných činností
• Poplatok za právne rady sa odvíja od hodinovej taxe konkrétneho právnika. Takisto aj ostatné činnosti sa zväčša vyplácajú podľa hodinovej alebo úkolovej mzdy.

Výdavky na outsourcing

• vedenie účtovníctva
• V prípade, že sa rozhodnem podnikať, je nutné vedenie účtovníctva. Pokiaľ som nevyštudoval ekonómiu, tak najlepším riešením je zmluvne dohodnúť ekonóma, ktorý vykonáva základné účtovné činnosti pre firmu.
• grafické spracovanie, programovanie a podobne
• O tom, že v ideálnom prípade tvorí jadro tímu niekto, kto vymýšľa, niekto, kto programuje, a niekto, kto tvorí grafiku, napíšem niekedy inokedy, nateraz len toľko, že aj toto sa dá vždy robiť zmluvne. Napríklad chystaná grafika nášho webu bola outsourcovaná, keďže na to nemáme čas popri ostatných projektoch. Profesionálne spracovanie firemnej prezentácie vyjde na 5 až 9 tisíc. Záleží na referenciách grafika. No nebojte sa zjednávať! Ak druhá strana cíti, že by som mohol byť častým klientom, určite pôjde s cenou dole.

Výdavky na Marketing

• platená reklama (forma záleží na službe/produkte, ktorý ponúkam)
• komunikácia so zákazníkmi
• Hoci sa dá prísť so službou, ktorá je technicky zameraná, nedá sa jednoducho vypustiť do sveta a dúfať, že ju niekto začne používať. Ak sa vhodne postavia jej vnútorné motivačné faktory, to najlepšie, čo sa dá dosiahnuť, je viral marketing. (Pozor: Viral „marketing“ nie je forma reklamy, to je fakt, ktorý vyplýva zo samej podstaty služby). Okrem toho treba zabezpečiť jej prvotnú propagáciu v cieľovej skupine.
  
  A taktiež vymyslieť ten správny spôsob, správne množstvo propagácie a vyselektovať správnu cieľovú skupinu. Napríklad cielená reklama na Facebooku, môže stáť od 5 do 20 korún. Treba si však zvážiť, koľko iných podnikateľov cieli reklamu na tú istú demografickú skupinu. Ak ich je mnoho a vsadíme na spodnú hranicu, tak sa takáto reklama nemusí vôbec zobrazovať. Inou možnosťou je vytvoriť záujmovú skupinu, ktorá je zadarmo. Ako sme sami zistili, treba ju moderovať a lákať ľudí, aby o nej šírili slovo.

Náklady na priestory

• náklady na kanceláriu, energie, internetovú konektivitu, server housing
• Ak som živnostník, môžem pracovať doma. Ak mám firmu, musí mať niekde sídlo, no a ak už nie som len JA, ale je TÍM, tak potrebuje miesto stretávania. Kanceľ. A potom drobnosti ako zasadačku na prezentácie a stretnutia. Taktiež ak tvorím „online“ službu, potrebujem server. Buď to vo forme fyzického HW umiestneného v serverovni alebo zmluvne zjednaný procesorový čas, úložisko a konektivitu cez cloud služby (amazon ec2, heroku.com, …).
  
  Ako začínajúci podnikateľ by som určite mal pouvažovať o podnikateľskom inkubátore, kde sa dostanem veľmi lacno ku kancelárii, serverovni, pripadne právnym a ekonomickým radám. Taká kancelária na výpadovke z mesta vyjde na 1.000 Kč/m². To je veľmi slušná cena.

Dôležité je nezabudnúť, že väčšina z položiek je variabilná. Jeden pozná právnika, druhý má v tíme grafika. Tretí je marketingový expert a štvrtý ma nevyužitú miestnosť v dome. V tejto časti mi ide len o to, aby si každý uvedomil, z akých častí sa skladajú bežné náklady internetového startupu.

Akú formu podnikania zvoliť pre startup

Podnikanie vyžaduje okrem iného platenie daní. To samo o sebe znemožňuje fyzickej osobe (FO) bez živnostenského listu rozumným spôsobom „založiť“ a prevádzkovať startup. Určite existujú v zákone medzery, ktoré sa dajú využiť, ale omnoho jednoduchšie a v konečnom dôsledku aj výhodnejšie je zriadiť si živnostenský list za 1000 Kč (na Slovensku je to 5 € za každú činnosť, vo výsledku plus-mínus tiež tisíc korún).

Motiváciou je možnosť odpisovania si nákladov z daní, fakturovanie za svoje služby (v prípade FO bez živnostenského listu by som musel stále vytvárať zmluvy o dielo s horným ročným limitom), generovanie zisku reklamou a mnoho ďalších. Ak to teda jednotlivec myslí vážne a nepotrebuje do začiatku externý kapitál, živnosť je správna cesta. Pokiaľ bude potrebovať vykonať nejakú činnosť osobou bez živnostenského listu (pomoc s grafikou od kamaráta a podobne), môže to riešiť už spomínanou dohodou o dielo.

Iný prípad nastane, keď startup zakladajú viacerí, alebo keď je potreba externý kapitál. V drvivej väčšine prípadov budem voliť spoločnosť s ručením obmedzeným. V nej je jasne definovaný podiel spoločníka vo firme (a teda aj podiel na zisku). Tiež je vymedzený pojem konateľa a pokiaľ sa rozhodnem, nie je problém zriadiť aj dozornú radu, ktorá dohliada na výkon konateľov. Inou formou, zložitejšou, ale s ešte lepšie definovanými právami a povinnosťami, je akciová spoločnosť. Pri jej zakladaní by asi každý narazil na výšku základného imania :-). Vzniká buď v dôsledku vysokých predpokladaných nákladov (ale aj výnosov), alebo pri vstupe viacerých investorov, ktorí chcú mať lepšie definovaný exit zo spoločnosti.

Na úvod finančnej stránky startupov je toho pomerne dosť. Niektoré informácie sú síce len starými známymi faktami, no dúfam, že som priniesol aj nejaké nové. V pokračovaní sa budem venovať otázkam Odkiaľ vziať peniaze a komu sa tým upíšem.