Startup – finančný pohľad II

Predchádzajúca časť sa venovala stručnému opisu toho, čo budeme musieť do začiatku zaplatiť a akú formu podnikania zvoliť. Keď už máme tento úvod za sebou, môžeme sa pozrieť na možnosti, kde peniaze reálne vziať.

Nebudem tvrdiť, že som si všetky tieto možnosti vyskúšal, ani že sa vyznám do každého spôsobu financovania. Prinesiem ale svoje názory, ktoré som si vytvoril pri rozhodovaní sa o financovaní vlastnej firmy. Preto uvítam, ak necháte v komentároch svoje vlastné postrehy. Poďme na to.

Financovanie z vlastného vrecka

Je zložité a jednoduché zároveň. V prvom rade, ako som v minulej časti uviedol, náklady na založenie a začiatočnú fázu (seed) nie je možné univerzálne vyčísliť. Vždy záleží na nás, na našich kontaktoch, sociálno-finančných možnostiach (sme ochotní jesť pol roka len cestoviny?). Takže do začiatku vieme určiť náklady len ako malé, stredné a veľké. Keď bude produktom nášho podnikania mobilná aplikácia, zrejme budú náklady neporovnateľné s nutnosťou navrhnúť a postaviť veľkú hardwarovú základňu pre celosvetovú službu. Podľa toho sa každý súdny človek dokáže rozhodnúť, či si môže financovať svoj plán sám, alebo potrebuje NUTNE externý kapitál. Zdôrazňujem slovo nutne, pretože aj keď ho nepotrebujem, vstup externého investora v určitej forme má aj iné výhody ako len odbremenenie sa od osobného finančného vyčerpania (napríklad know-how, kontakty a v neposlednom rade aj pestrejší jedálniček, keďže nemusíme pozerať na každú korunu).

Ak sa už rozhodneme financovať všetko sami, nastáva obdobie štartovania firmy. A pokiaľ nemáme skúsenosti z predchádzajúceho pokusu alebo zamestnania, tak to môže byť problém sám o sebe. Síce vlastníme celú firmu, ale nevieme ju posunúť ďalej (česť výnimkám a náhode). Preto by som sa k tomuto spôsobu financovania priklonil len v prípade, že ide o projekt, ktorý má malé finančné náklady (nezabúdať, že najväčšie náklady sú zväčša na mzdy, takže ide o jednoduché projekty pre jedného, dvoch ľudí), alebo po prvom (ne)úspešnom pokuse o budovanie firmy. Financovať čokoľvek väčšie so sebou nesie riziko a dosť pravdepodobnú frustráciu so stagnácie firmy (väčšinou sa okolnosti nevyvíjajú tak, ako sme predpokladali).

Financovanie s pomocou investora

Tento spôsob predpokladá, že investor zatiahne všetky náklady na firmu a my prinesieme know-how plus pracovnú silu. Výhoda je jasná. Neprídeme o nič iné ako o čas, ktorý strávime budovaním firmy (možno trochu nervov J). A tento čas považujem za dobre investovaný aj v prípade neúspechu, pretože nás posunie ďalej. Nevýhoda je tiež jasná. Investor bude chcieť vlastniť časť spoločnosti a je len na nás, aké podmienky dokážeme vyjednať.

Ale aj tak najzložitejšie bude nájsť kandidátov a presvedčiť ich o svojej kredibilite. V našich končinách nie je práve veľa voľného kapitálu v rukách ľudí, ktorí sú ochotní podporiť nové nápady a riskovať. Veľa potenciálnych investorov dá radšej peniaze na terminované účty.

Krok, ktorí sa mi osvedčil, je nájsť jedného investora, ktorého dokážeme osloviť naším nápadom. Nie je nutné, aby práve on do nás investoval, ale je nutné, aby prepadol danej myšlienke, aby videl jednotlivca/tím, z ktorých vyžaruje energia a odhodlanie. Takýto človek nám je vstupenkou do spoločnosti ľudí, ktorí tento kapitál majú a sú ochotní načúvať a zainvestovať, aj keď s rizikom.

Zmiešané financovanie

Ako alternatívu k predchádzajúcim dvom spôsobom vidím ich synergickú kombináciu. Časť kapitálu do firmy prinesieme sami (aj keď sa bude jednať o minoritu) a potenciálnemu investorovi to dá jasný signál, že to myslíme vážne. Určite by som od tejto formy spolupráce vyžadoval tiež niečo na oplátku. A tým je aktívnejšia spolupráca (rady, mentoring) pri riadení firmy. Ak sa podmienky správne nastavia, ide o win-win situáciu. Predsa 10 % vstupného kapitálu dokáže dať dokopy každý z nás. Stačí sa na mesiac, dva zamestnať popri škole, alebo si každý mesiac odkladať nejaké financie a žiť o tých cestovinách. Ako sa hovorí: Dobrá rada od investora nad zlato.

Iné formy

Financovanie ukrýva množstvo ďalších spôsobov, ako zohnať peniaze. Najznámejším je pôžička. Kam človek ide, keď potrebuje úver? Do banky. Hoci som si nikdy nepotreboval vybaviť úver, z toho, čo počúvam a čo sa okolo deje, mi je jasné, že podmienky v súčasnej dobe budú viac ako nepriaznivé. Banka bude vyžadovať doklad o stálom mesačnom príjme. Pre študenta nepoužiteľné (škola, práca a ešte vlastný business, to už je nad každého sily) a pre pracujúceho mladého človeka vysoká záťaž. Okrem mesačného príjmu budú podmienky ako ručenie za pôžičku, úroky a podobne. V istom zmysle je to určitá forma hazardovania, kedy vsádzam požičané peniaze na veľmi riskantnú hru (ktorou startup je).

Tento diel bol menej faktografický ako prvý, ale to preto, že startupovanie je skôr umenie ako exaktná veda. Pokiaľ máte vlastné skúsenosti s rôznymi formami financovania svojich začiatkov, určite to napíšte v komentároch.

V ďalšej časti by som sa už vzdialil od samotného financovania a priblížil sa k ľuďom, ktorí pomáhajú pri rozbiehaní businessu.