jQuery - $(document).ready() a Selektory
 x   TIP: Přetáhni ikonu na hlavní panel pro připnutí webu

jQuery - $(document).ready() a SelektoryjQuery - $(document).ready() a Selektory

 
Hledat
Moderní platforma pro vytvoření vašeho nového webu – Wix.com.
Nyní už můžete mít web zdarma.
Vybavení pro Laser Game
Spuštěn Filmový magazín

jQuery - $(document).ready() a Selektory

Google       Google       20. 4. 2008       23 376×

Naposledy sme si ukázali prvé kódy s jQuery. Ako ste si mohli všimnúť, používali sme vec menom selektory. Dnes sa na ne pozrieme bližšie.

Reklama
Reklama

$(document).ready()

Na úvod si však ešte ozrejmíme pár vecí ohľadom $(document).ready().

$(document).ready(function() {
// jQuery kód
});

Dovnútra tohto kódu budeme zapisovať všetky naše jQuery akcie. Prečo je takéto riešenie výhodnejšie oproti štandardným volaniam JavaScriptu? Kód, ktorý sem zapíšeme sa vykoná okamžite, ako je načítaný DOM element a to ešte pred načítaním samotného obsahu stránok. Oproti window.load sa kód vykonáva neporovnateľne skôr a efekty pre jednotlivé elementy sa budú spúšťať okamžite ako sa daný element načíta a nebude musieť čakať na načítanie kompletnej stránky.

Ďalšou nespornou výhodou oproti klasickému volaniu JavaScriptu je odstránenie potreby používať na elementoch, napríklad odkazoch, veci ako javascript:void(0);. Odpadá tak množstvo kódu, ktoré je potrebné zapísať priamo do stránky, čo napomáha aj sémantike a prístupnosti (menej kódu, viac obsahu).

Vďaka $(document).ready() sa vyhnete aj potrebe pridávať do tagu body časť onload. Nevýhodou onload je, že naraz môžete spravidla zavolať len jednu funkciu. A takisto, funkcie volané týmto spôsobom sa vykonajú až po načítaní kompletnej stránky. $(document).ready() teda prináša nesporne mnoho výhod oproti klasickému spúšťaniu javascriptovských funkcií.

Viacnásobné použitie $(document).ready()

Medzi ďalšie výhody $(document).ready() funkcie patrí to, že je možné ju volať viackrát v jednom dokumente. Vďaka tomuto tak môžete rozdeliť svoj kód do viacerých blokov. Kód môžete rozdeliť aj do viacerých samostatných súborov. Napríklad, ak viete, že niektoré efekty sa budú vykonávať iba na úvodnej stránke, ale iné na všetkých, tak si môžete vytvoriť dva samostatné .js súbory, pričom jeden budete volať iba na úvodnej stránke a druhý na všetkých zvyšných.

<script src="/ja/vsade.js" type="text/javascript"></script>
<script src="/js/uvodnastranka.js" type="text/javascript"></script>

Skrátený zápis $(document).ready()

Tak ako všetko v jQuery, aj $(document).ready() sa dá zapísať ešte kratšie a to pomocou:

$(function() {
// jQuery kód
});

V našich príkladoch však budeme používať štandardný zápis.

Selektory v jQuery

jQuery je obľúbené práve vďaka jeho používaniu CSS a XPath selektorov. Čo to v praxi znamená?

Ak poznáte a pracujete s CSS, používate takisto selektory. Sú to elementy ako a, a:hover, pre, h1, h2 a takisto #oznacenie-div alebo .span-nazov. Ako to teda vyzerá v praxi?

$("a").click(function(){
   alert("Thanks for visiting!");
   return false;
 });

Áno, je to príklad z predošlého tutoriálu. Týmto kódom jQuery vyhľadá všetky odkazy v HTML dokumente a aplikuje na ne funkcie. Takže, ako povieme jQuery, aký selektor má hľadať?

$(“nazov selektoru”) – pomocou tohto zápisu jQuery povieme, čo má hľadať. Ak chceme teda vyhľadať všetky odkazy v dokumente, zapíšeme $(“a”). Ak chceme vybrať konkrétny link s priradenou triedou napríklad „mojaLinka“, zapíšeme $(“a .mojaLinka”). Taktiež môžme vyhľadávať iba id-čka $(“#nazovID”).

Pre tých, čo majú skúsenosti s JavaScriptom, je tento zápis podobný funkcii document.getElementById. Nevýhoda tejto funkcie oproti jQuery je tá, že pomocou nej nemôžete vybrať všetky elementy s rovnakým id. Nemôžete napríklad vybrať všetky odkazy na stránke.

Praktická ukážka selektorov

Aby sme si prakticky ukázali, čo a ako využívať selektory, vytvoríme si HTML súbor, v ktorom vytvoríme nečíslovaný zoznam, ktorému priradíme id #orderedList. Taktiež si vytvoríme CSS súbor, do ktorého si nadefinujeme štýly, na ktoré sa budeme neskôr odvolávať. CSS súbor si uložte ako jquery_tuts.css.

HTML súbor:
<html>                                                                  
 <head>                  
<link rel="stylesheet" type="text/css" href="jquery_tut.css" media="screen" />
                                                
 <script type="text/javascript" src="http://code.jquery.com/jquery-latest.pack.js"></script>
 <script type="text/javascript">                                         
$(document).ready(function() {
   //Sem pojde vas kod
 });
 </script>                                                               
 </head>                                                                 
 <body>                                                                  
   <ul id=“orderedList“>
	<li>Polozka zoznamu</li>
	<li>Dalsia polozka zoznamu</li>
	<li>Tretia polozka zoznamu</li>
	<li>Este jedna polozka zoznamu</li>
   </ul>     
   <ul>
	<li>Novy zoznam</li>
	<li>Dalsia polozka noveho zoznamu</li>
	<li>Este jedna polozka</li>
   </ul>                          
 </body>                                                                 
 </html>
CSS súbor:
.blue{color:blue}
.red{color:red}
.green{color:green}
.highlight{color:blue;background:blue;font-weigh:bold}

Ako prvé pridáme celému zoznamu novú CSS triedu. Docielime toho pomocou jQuery akcie addClass(). Do nášho HTML súboru do

$(document).ready(function() {
   //Sem pojde vas kod
 });
na miesto //Sem pojde vas kod dopíšete nasledujúce: $("#orderedlist").addClass("red");

Daný kód nájde v HTML dokumente element s id-čkom orderedList a pridá mu triedu red. Môžete si všimnúť, že druhý zoznam zostal nezmenený a to kvôli tomu, že nemal priradené id orderedList.

jQuery dokáže tak ako CSS vyberať aj potomkov jednotlivých prvkov.

$("#orderedlist > li").addClass("blue");

jQuery nájde všetkých potomkov prvku s id orderedlist a priradí im triedu blue.

Teraz si ukážeme komplikovanejší príklad. Vyrobíme hover efekt pri prejdení myšou nad prvkov, avšak aplikujeme tento efekt iba na poslednú položku v našom zozname s id orderedlist.

   $("#orderedlist li:last").hover(function() {
     $(this).addClass("green");
   },function(){
     $(this).removeClass("green");
   });

Kompletný zoznam CSS a Xpath selektorov nájdete na stránkach jQuery.

×Odeslání článku na tvůj Kindle

Zadej svůj Kindle e-mail a my ti pošleme článek na tvůj Kindle.
Musíš mít povolený příjem obsahu do svého Kindle z naší e-mailové adresy kindle@programujte.com.

E-mailová adresa (např. novak@kindle.com):

TIP: Pokud chceš dostávat naše články každé ráno do svého Kindle, koukni do sekce Články do Kindle.

Hlasování bylo ukončeno    
0 hlasů
Google
(fotka) Martin PuškáčMartin sa venuje prevažne webovej grafike, taktiež aj webovému programovaniu. Vo voľnom čase sa zaujíma o jQuery, HTML5, PHP, framework Laravel a interaktívne aplikácie a nové trendy v oblasti webu.
Web     Twitter     LinkedIn    

Nové články

Reklama
Reklama
Obrázek ke článku NopCommerce – datová vrstva a přístup k datům – 2. díl

NopCommerce – datová vrstva a přístup k datům – 2. díl

V minulém článku jsme si představili platformu NopCommerce z globálního pohledu. V dnešním díle se již zaměříme na konkrétní část systému, a to datovou vrstvu. Představíme si základní stavební kameny systému v podobě doménových objektů. Ukážeme si, jakým způsobem rozšířit doménové objekty a jakým způsobem přistupuje NopCommerce k nastavení systému a modulů.

Obrázek ke článku Seznamte se s open source platformou NopCommerce – 1. díl

Seznamte se s open source platformou NopCommerce – 1. díl

Hledáte e-commerce řešení, které si dokážete přizpůsobit podle vašich požadavků? Chcete čistý a srozumitelný kód, se kterým bude radost pracovat? Prozkoumejte s námi možnosti open source projektu NopCommerce. Seriál programování pod NopCommerce vám pomůže překonat první kroky nejistoty a úspěšně zvládnout vývoj pod platformou NopCommerce.

Hostujeme u Českého hostingu       ISSN 1801-1586       ⇡ Nahoru Webtea.cz logo © 20032017 Programujte.com
Zasadilo a pěstuje Webtea.cz, šéfredaktor Lukáš Churý